Nová správa v triednej skupine na WhatsApp, prvé školské fotografie zdieľané na sociálnych sieťach alebo odkazy na „užitočné“ materiály poslané spolužiakom. Situácie, ktoré dnes patria k začiatku školského roka rovnako ako nákup pomôcok a príprava aktovky, so sebou prinášajú aj bezpečnostné riziká.
Odborníci upozorňujú, že na deti čakajú podvody, manipulácia, zneužitie osobných údajov, kyberšikana aj riziká spojené s využívaním umelej inteligencie.
Ešte pred niekoľkými rokmi sa komunikácia medzi spolužiakmi končila posledným zazvonením. Dnes veľká časť školského života pokračuje v chatovacích skupinách na WhatsAppe, Messengeri alebo Discorde. Okrem zdieľania domácich úloh a organizačných informácií sa tu však môžu odohrávať aj konflikty, posmešky alebo vylučovanie detí z kolektívu.
Podľa Európskej komisie sa s kyberšikanou stretol každý šiesty mladý človek vo veku 11 až 15 rokov, zatiaľ čo približne jeden z ôsmich priznáva, že sa na šikane sám podieľal. Podľa ďalšieho celoeurópskeho prieskumu uviedlo 24 % detí, že sa stali obeťou kyberšikany a polovica z nich pozná niekoho zo svojho okolia, kto má podobnú skúsenosť.
„Mnoho incidentov sa nezačína prelomením telefónu, ale zneužitím dôvery. Triedny chat môže byť miestom podpory, ale aj vylučovania, ponižovania alebo nátlaku, ktorý dieťa pred dospelými ľahko skryje,“ hovorí Petr Kocmich, náš expert na kybernetickú bezpečnosť.
Začiatok školského roka často prináša deťom väčšiu samostatnosť nielen v škole, ale aj v online prostredí. Niektoré dostávajú svoj prvý smartfón, iné začínajú pravidelnejšie využívať školské platformy, vzdelávacie aplikácie alebo vlastné účty na sociálnych sieťach.
„Telefón nie je bezpečný len preto, že má nastavený PIN a rodičovskú kontrolu. Dieťa potrebuje jedinečné heslá, viacfaktorové overenie a súkromné profily. Zo všetkého najdôležitejšia je však jednoduchá zásada. Kedykoľvek od neho bude niekto chcieť heslo, overovací kód, peniaze, fotografiu alebo požiadavku na zachovanie tajomstva, malo by sa obrátiť na dospelého,“ upozorňuje Petr.
Pritom počas niekoľkých hodín si dieťa zakladá prvé účty, inštaluje aplikácie, prihlasuje sa do školských systémov a vytvára digitálnu identitu, ktorá ho bude sprevádzať mnoho rokov.
Údaje Českého štatistického úradu ukazujú, že internet a elektronické zariadenia patria medzi najdôležitejšie súčasti života dnešných školákov. Bez prístupu k internetu by podľa prieskumu vydržali iba tri percentá detí vo veku od 9 do 15 rokov.
Žiaci generatívnu AI bežne využívajú pri príprave referátov, prekladoch, vysvetľovaní učiva alebo riešení domácich úloh. Do chatbotov nahrávajú fotografie pracovných listov, školských dokumentov alebo vkladajú časti konverzácií so spolužiakmi a učiteľmi. V niektorých prípadoch pridávajú aj osobné údaje alebo vlastné fotografie.
„Do verejne dostupných AI nástrojov by deti nemali vkladať osobné údaje ani celé školské dokumenty, cudzie konverzácie či fotografie ďalších ľudí. Zároveň musia vedieť, že sebavedomo formulovaná odpoveď nemusí byť správna,“ vysvetľuje Petr. Problémom pritom nie je samotné používanie AI, ale skutočnosť, že dieťa často nevie, ako služba s vloženými údajmi nakladá a kto k nim môže mať v budúcnosti prístup.
Začiatok školského roka prináša aj nové kolektívy, zoznamovanie a zvýšenú aktivitu na sociálnych sieťach. A práve to využívajú podvodníci. Ich stratégie sa navyše rýchlo menia.
Okrem falošných profilov spolužiakov, podvodných súťaží o elektroniku alebo odkazov na údajné školské materiály dnes útočníci využívajú aj nástroje generatívnej umelej inteligencie, ktoré im umožňujú vytvárať presvedčivejšiu komunikáciu. Vďaka verejne dostupným informáciám, fotografiám a príspevkom na sociálnych sieťach vytvárajú veľmi presvedčivé scenáre útokov.
Výnimkou už nie sú ani podvrhnuté hlasové správy alebo videá, ktoré majú vzbudiť dôveru a prinútiť deti k rýchlej reakcii. Podľa tohtoročného prieskumu spoločnosti Microsoft sa 84 % respondentov obáva, že umelá inteligencia uľahčuje tvorbu deepfake obsahu a sofistikovaných podvodov.
„Umelá inteligencia podvodníkom uľahčuje personalizáciu správ a tvorbu falošných obrázkov alebo hlasov. Samotný deepfake však nie je hlavným problémom. Nebezpečná je predovšetkým kombinácia verejných informácií, napadnutého účtu a psychologického nátlaku, ktorá robí podvod veľmi vierohodným,“ upozorňuje Petr.
Rizikom nemusí byť len to, čo zdieľajú samotné deti. Často sú to práve rodičia, ktorí nevedomky zverejnia informácie, ktoré dieťa sprevádzajú mnoho rokov. Na prvý pohľad nevinné príspevky však často obsahujú oveľa viac informácií, než si rodičia pripustia.
„Jedna fotografia zvyčajne neodhalí celý režim dieťaťa. Riziko vzniká skladaním drobných údajov – názvu školy, triedy, krúžkov, pravidelnej trasy alebo času. Rodičia by preto mali kontrolovať nielen samotnú fotografiu, ale aj sprievodný text, polohu a informácie, ktoré už zverejnili skôr,“ hovorí Petr a dodáva, že práve takéto útržky informácií bývajú základom sociálneho inžinierstva.
Deti dnes vyrastajú v prostredí, kde digitálny svet nie je oddelený od toho reálneho. Preto nestačí riešiť bezpečnosť až vo chvíli, keď nastane problém. „Cieľom nie je dieťa od internetu izolovať, ale vytvoriť prostredie, v ktorom sa nebojí priznať, že kliklo na podvodný odkaz, poslalo fotografiu alebo niekomu uverilo. Rýchla reakcia a dôvera rodiča často rozhodujú o rozsahu škody,“ uzatvára Petr.
We are in the process of finalizing. If you want to be redirected to our old version of web site, please click here.
