AI v roku 2026 je hlavne marketing. S lokál hosťom Michalom Valkom o tom, prečo za „bezplatné” nástroje platíme dátami
V najnovšej epizóde nášho podcastu sme privítali AI výskumníka Michala Valka a rozprávali sa o modeloch umelej inteligencie – od toho, prečo roboty stále nevyložia riad z umývačky, cez biznis model veľkých AI firiem, až po to, ako zostať relevantný vo svete, kde vedomosti získame na jeden klik.
Umelá inteligencia je v roku 2026 poháňaná viac očakávaniami než reálnym výkonom. Michal Valko upozorňuje, že veľká časť toho, čo firmy prezentujú, je marketing, a že väčšina spoločností dnes na samotných AI modeloch nezarába – zarábajú na dátach, ktoré do nich vkladáme my, používatelia. Adopcia technológie bude trvať roky, nie mesiace, tak ako pri každej veľkej inovácii v histórii. Kľúčové posolstvo: žiadny AI nástroj nie je naozaj zadarmo – ak neplatíme peniazmi, platíme svojimi dátami. A práve preto je téma zaujímavá aj z pohľadu kybernetickej bezpečnosti.
Kľúčové myšlienky z epizódy
- Moravcov paradox: to, čo sa ľuďom zdá jednoduché (vybrať riad z umývačky), je pre stroje ťažké – a naopak.
- Adopcia trvá desaťročia: Michal použil ako príklad samoriadiace autá, ktoré existujú od 80. rokov a stále nie sú bežne používané.
- Marketing vs. realita: viera v to, čo AI dokáže, je väčšia než to, čo AI reálne doručí.
- „Zadarmo” neexistuje: firmy nasadzujú chatboty, aby získali naše dáta.
- Jevonsov paradox: čím viac sa technológia používa, tým lacnejšou sa stáva – no prístup nebude mať každý rovnaký.
- Ľudská cena výskumu: špičkové tímy pracujú 16 – 18 hodín denne a bojujú s vyhorením.
Kto je Michal Valko?
Michal Valko je AI výskumník. Pochádza z informatickej rodiny – so smiechom hovorí, že kým prvá polovica príbuzných si myslí, že „opravuje tlačiarne“, a druhá polovica jeho práci rozumie veľmi dobre. Jeho prateta pracovala na jednom z prvých počítačov a dedko mal štyri dcéry, ktoré všetky študovali umelú inteligenciu. Konkrétne Michalova mama teoretickú kybernetiku na UPJŠ v Košiciach.
Sám seba opisuje skromne – ako „obyčajného výskumníka“, ktorý skúma, ako učiť počítače. AI preňho dáva zmysel vtedy, keď znižuje ľudské utrpenie, a mnohí jeho študenti založili startupy zamerané na zlepšovanie sociálnych problémov, klimatickej zmeny či zdravia.
Čo je Moravcov paradox a prečo roboty stále nevyložia riad?
Michal vysvetľuje, že výskumníci dlho predpokladali, že AI najskôr zvládne manuálnu prácu a až oveľa neskôr (ak vôbec) kreativitu a „premýšľanie“ typické pre kancelárske profesie. Realita je opačná. Toto je Moravcov paradox: úlohy, ktoré ľudia považujú za jednoduché, sú pre stroje najťažšie.
Valko to ilustruje na robotoch – stále nemáme stroje, ktoré by spoľahlivo vybrali riad z umývačky bez toho, aby ho rozbili. Aj pokročilé roboty (napr. z Číny) sú dnes trénované ľudskou inteligenciou alebo cez imitation learning – nekopírujú svet ako dieťa, ktoré sa učí samo, ale napodobňujú človeka.
Prečo je adopcia AI pomalšia, než naznačujú titulky?
Podľa Michala si mýlime správy v novinách s realitou. To, čo v nás vytvára pocit, že „už je to tu“, trvá v skutočnosti desiatky rokov.
Prirovnáva to k chémii: sklo a plasty potrebovali približne 40 rokov, kým sme prestali robiť veci z dreva a prijali chemické inžinierstvo. Rovnaká krivka platí pre AI – niekto ju adoptuje rýchlo, niekto ju bude regulovať.
Je regulácia AI reálna, alebo je to tiež marketing?
Príkladom je krok Anthropicu okolo modelov triedy Mythos a iniciatívy Project Glasswing, keď firma sama vyhlásila, že technológia je príliš nebezpečná na to, aby ju sprístupnila všetkým. Je to skutočná obava, alebo marketing?
Valko radí čítať medzi riadkami. Cieľom veľkých firiem je maximalizovať vlastný úspech, takže spoliehať sa na to, že sa firma „sama zreguluje“, je naivné. Ľudstvo ako celok vie veci regulovať, no vládam to trvá veľmi dlho – a pri AI je problém, že ju regulujeme skôr, než reálne existuje v tej podobe, ktorej sa obávame. Napriek tomu je Valko opatrný optimista: verí, že tak ako sme sa nezničili jadrovými zbraňami, zvládneme aj AI.
Zarábajú firmy vôbec na AI?
Väčšina firiem dnes nezarába na AI modeloch, ale na percepcii ľudí – na tom, čo si ľudia myslia, že by mohlo zarábať. Viera v možnosti AI je dnes väčšia než jej reálny prínos. A práve táto viera ženie hore ceny akcií.
Valko upozorňuje aj na štruktúru príjmov veľkých hráčov – Meta má drvivú väčšinu príjmov z reklamy, zatiaľ čo samotné chatboty ešte poriadne nezarobili. V dôsledku toho putuje vo veľkých firmách väčšina výpočtového výkonu (compute) do vylepšovania aktuálneho modelu – lebo to sa dá marketingovo predať – a nie do výskumných tímov, kde sedia špičkoví akademici.
Michal upozorňuje, že tieto firmy nenasadzujú chatboty preto, aby na predplatnom zarobili pár eur. Nasadzujú ich preto, že do nich vkladáme svoje dáta – a tam je skutočná hodnota. Mali by sme si preto uvedomiť, že nič nie je zadarmo. A ak neplatíme peniazmi, platíme dátami.
Čo je Jevonsov paradox a kto bude mať k AI prístup?
Zamýšľali sme sa aj nad tým, čo sa stane, keď raz začneme platiť reálnu, nákladovo podloženú cenu za tokeny a predplatné zdražie. Možno prestaneme s AI generovať zbytočné mačičky na motorkách a začneme ju používať na skutočne užitočné veci. Zároveň však platí Jevonsov paradox: čím viac sa technológia používa, tým lacnejšou sa stáva.
Michal upozorňuje aj na to, že kým bežní ľudia platia za AI nástroje malé sumy, veľkí klienti platia rádovo viac. Za svoje peniaze ale dostávajú výkonnejšie modely.
Ako naozaj vyzerá práca v špičkovom AI výskume?
Valko pracoval v Googli aj v Mete a opisuje prostredie, ktoré sa mení extrémne rýchlo. Každá firma hľadá vlastný model fungovania – niekde sedia ľudia na jednom mieste, inde bežia tímy naprieč kontinentmi.
Realita svetovej špičky je náročná: ľudia málo spia, pracujú 16 – 18 hodín denne, chodia do práce aj cez víkendy a rodinu vidia málo – najmä vtedy, keď majú k dispozícii GPU. Firmy preto pracujú s psychickým vyčerpaním zamestnancov: preplácajú im psychológov či sabatikaly. Michal kompenzuje hi-tech svet ľuďmi, hudbou a prírodou. Z kamarátov sa snaží robiť spolupracovníkov a z kolegov kamarátov.
Odchádzajú mozgy zo Slovenska?
Na otázku, či je problém, že veľa absolventov gymnázií študuje v zahraničí a zostáva tam, má Michal jasný názor. Sám študoval doma aj v zahraničí, no kontakt so Slovenskom nikdy nestratil. Argumentuje, že Slovensku pomáha práve tým, že pôsobí vonku – prináša sem ľudí, peniaze, chodí na konferencie, hľadá talenty. To by sa mu z domu nepodarilo. Zostať fyzicky doma teda nie je podľa Michala Valka jediná cesta, ako byť krajine užitočný.
Ako zostať relevantný vo svete AI?
Valko hovorí, že dnes už je veľmi jednoduché niečo s AI vytvoriť a získať vedomosti je triviálne (kedysi boli najlepší ľudia na univerzitách, dnes to tak nie je). Namiesto toho odporúča naučiť sa robiť veci s pomocou AI: priamo zaintegrovať AI do denných úloh a zisťovať, kedy vám reálne pomáha a ako.
Ak vás téma zaujala, odoberajte náš podcast a nezmeškajte ďalšie epizódy o bezpečnosti a technológiách.