Privítanie a predstavenie spíkrov:

• SOITRON: Martin Lohnert, Ján Benka
• NOMUS: Marek Mariak
• CENTRUM POISTENIA: Michal Miškovský
• KCCKB: Tomáš Hettych

AI agent už nie je len nástroj, ktorý čaká na pokyn používateľa. Dokáže plánovať, rozhodovať a konať sám. Z pohľadu kybernetickej bezpečnosti je to presne profil potenciálneho škodlivého insidera – s legitímnymi oprávneniami, dôverou systémov a bez dostatočného dohľadu.

Dobrou správou je, že princípy obrany poznáme – minimálne oprávnenia, segmentácia, monitoring, detekcia anomálií či možnosť rýchlo prístup agenta zablokovať.
Revolúciu AI agentov síce nezastavíme, ale môžeme ju riadiť.

AI nemení iba spôsob, akým pracujeme. Mení aj spôsob, akým môžu útočníci hľadať zraniteľnosti, pripravovať útoky a prenikať do systémov. To, čo bolo kedysi časovo náročné a vyžadovalo množstvo manuálnej práce, dnes môže AI výrazne zrýchliť a automatizovať.

Čo to znamená pre obranu? Ak útočník dokáže pracovať strojovou rýchlosťou, nestačí, aby obrana fungovala „v starom tempe“. Skracovať treba čas od zverejnenia zraniteľnosti k jej oprave, od detekcie incidentu k jeho vyšetreniu a k reakcii.

Pre firmy z toho vyplýva jednoduchá zmena perspektívy: nestačí byť pripravený reagovať. Obrana musí zaradiť vyššiu rýchlosť. Nie všade, ale tam, kde na tom záleží.

V tejto časti programu sa pozrieme na konkrétny kybernetický incident, v ktorom zohrali významnú úlohu AI nástroje a agenti. Incident rozoberieme spoločne z viacerých perspektív – technologickej, bezpečnostnej, právnej aj poistnej.

Budeme hľadať odpovede na otázky, kde a či bolo možné útok zastaviť, ktoré opatrenia mohli znížiť jeho dopad a či existujú pravidlá, ktoré dokážu AI agentom zabrániť v nebezpečnom konaní. Ukážeme si aj to, ako môže AI z bežného, relatívne neskúseného útočníka spraviť o rád nebezpečnejšieho protivníka.

AI agent už nemusí iba radiť – môže samostatne rozhodovať, komunikovať s inými systémami či vykonávať konkrétne úkony. Čo sa však stane, keď urobí chybu, spôsobí škodu alebo dokonca kybernetický incident?

V panelovej diskusii sa pozrieme na to, kto nesie zodpovednosť za konanie autonómnych AI systémov – ich výrobca, dodávateľ, integrátor alebo firma, ktorá ich nasadila. Otvoríme aj otázku súbehu povinností podľa AI Actu, Cyber Resilience Actu a pravidiel kybernetickej bezpečnosti, ako aj nové pravidlá zodpovednosti za chybné produkty, ktoré už výslovne počítajú so softvérom.

A napokon otázka, ktorá môže rozhodnúť o tom, kto škodu skutočne zaplatí: Kryje konanie AI agenta existujúce kybernetické poistenie, alebo sa môže ocitnúť medzi výlukami poistných zmlúv?

Modelová situácia: Autonómny systém jednej firmy spôsobí kybernetický incident alebo škodu inej firme. Kto zaň zodpovedá – a kto zaplatí účet?

Otázky a odpovede z publika.

Praktické skúsenosti z rôznych prostredí.