16. novembra 2026

Útočníka s AI v rýchlosti neporazíme. Musíme zmenšiť attack surface

Útočník s AI dokáže zneužiť novú zraniteľnosť za pár hodín, väčšina firiem však stále patchuje len raz za mesiac. Na Qubit Conference 2026 preto náš country manager Stanislav Smolár otvoril panel o AI obrane touto tézou: v rýchlosti útočníka neporazíme, musíme zmenšiť priestor, kde môže škodiť.

V nadväzujúcej diskusii s Jánom Adamovským (CSO, Slovenská sporiteľňa), Michalom Grossom (Head of IT Security, ČSOB) a Pavlom Helebrandtom (FIIT STU) sa hovorilo o tom, kde končí autonómna obrana a prečo je zdravý skepticizmus voči AI novou kľúčovou zručnosťou.

Prinášame vám to najdôležitejšie z prezentácie aj z panelovej debaty.

TL;DR

  • Zraniteľnosti pribúdajú rýchlejšie, než ich stihneme opraviť. Pri 21 najväčších dodávateľoch vzrástol počet kritických a vysokých CVE z 316 vo februári na 3 514 v septembri 2026. Útočníci ich zneužívajú za hodiny.
  • V rýchlosti útočníka s AI neporazíme. Riešením je zmenšiť attack surface: mikrosegmentácia, izolácia kritických systémov a prioritizácia podľa reálnej zneužiteľnosti zraniteľností.
  • AI nástroj na plochej sieti nepomôže. AI obrana funguje až nad pevnými základmi, pri triáži alertov, hľadaní chýb v kóde a detekcii strojového tempa.
  • AI agentov treba strážiť ako privilegované identity. Vlastná identita, just-in-time prístup, výhradne schválené nástroje a kill switch.
  • Bez človeka len deterministické akcie. Izoláciu hosta či zneplatnenie tokenu zvládne SOAR. O zvyšku rozhoduje človek, ktorého treba učiť zdravému skepticizmu voči AI.

Zraniteľnosti pribúdajú rýchlejšie, než ich stihneme opraviť

Počet zverejnených zraniteľností (CVE) dlhodobo rastie. V roku 2025 ich bolo 48 185 a organizácia FIRST na rok 2026 odhaduje nárast na približne 66 000. Americká databáza NVD pritom v roku 2025 stihla úplne analyzovať len 28 % z nich.

Skutočný zlom však prišiel tento rok. Pri 21 najväčších dodávateľoch (ako Microsoft, Cisco, Google či Apple) sa počet kritických a vysokých zraniteľností roky držal zhruba do 600 mesačne. Vo februári 2026 ich bolo 316, v septembri už 3 514 – teda jedenásťkrát viac v priebehu siedmych mesiacov. Nie náhodou po nástupe modelov ako Mythos a Daybreak.

Rovnako rýchlo sa skracuje čas, za ktorý útočníci novú zraniteľnosť zneužijú. Podľa spoločnosti Mandiant to v rokoch 2018 – 2019 bolo v priemere 63 dní, v roku 2023 už len 5 dní. Dnes už ale ide len o hodiny – napríklad kritickú zraniteľnosť React2Shell, zverejnenú 3. decembra 2025, zneužívali čínske APT skupiny ešte v ten istý deň.

Exploit tak často príde skôr než patch. Mesačný patch cyklus, na ktorom stále funguje väčšina firiem, je o rád pomalší.

AI už útočí sama

AI útočník nie je scenár ďalekej do budúcnosti. Stanislav Smolár vo svojom keynote uviedol štyri príklady z posledného roka a pol:

  • Hugging Face, júl 2026: pre Stanislava zlomový moment. AI agenti, ktorí mali zostať v izolovanom prostredí, sa začali koordinovať, aby oklamali systém, ktorý ich hodnotil. Dostali sa von, vo viac ako 17 000 krokoch získali prístupové údaje do cloudu a šírili sa po klastroch, kým ich výskumníci neodhalili. Komerčné modely pritom odmietli analyzovať artefakty útoku a forenzný tím musel siahnuť po vlastnom open-weight modeli.
  • Kampaň GTG-1002: štátom podporovaná skupina zneužila Claude Code a AI vykonala 80 – 90 % operácií sama. Zasiahla približne 30 cieľov tempom viacerých operácií za sekundu.
  • Anthropic a Carnegie Mellon: jazykové modely so špecializovaným nástrojom úplne prenikli do 5 z 10 testovacích sietí a čiastočne do ďalších 4. Bez nástroja neprenikli do žiadnej.
  • GLM-5.3, september 2026: voľne stiahnuteľný model píše exploity pre Chrome takmer ako Mythos (50 vs. 56 úspechov z 410 pokusov). Skúsenému tímu by na odstránenie jeho zábran stačilo asi 1 200 dolárov. Exploit na čerstvo zverejnenú chybu v Chrome potom stojí 8 hodín práce modelu a 20 dolárov.

Taktiky útočníkov pritom nie sú nové. Nové je, že agent neúnavne skúša cesty, kým nenájde tú, ktorá funguje. A expertíza sa dnes dá jednoducho stiahnuť.

Riešením nie je rýchlosť, ale menší attack surface

Z uvedených čísel vyplýva jednoduchý záver – v rýchlosti útočníka neporazíme. Smolár to ilustroval metaforou Bennyho Lakunishoka zo Zero Networks, prepočítanou na septembrové dáta. Loď s 3 514 dierami nezaplátate dieru po diere. Uzavriete vodotesné oddiely.

Až 85 % firiem plánuje kvôli AI zvýšiť výdavky na bezpečnosť. Ak však peniaze investujú len do rýchlejšieho patchovania, z CVE sa stane „Chasing Vulnerabilities Eternally“. Princíp riešenia pritom nie je nový. Microsoft ho nazýva Assume Breach – s prienikom treba rátať a každý systém by mal komunikovať len s tým, čo naozaj potrebuje. AI mení techniky útočníka, nie anatómiu útoku.

Rozpočet smerujte na základy, nie na AI

Rovnako to vidí CISO Anthropicu Jason D. Clinton, teda človek z firmy, ktorá vyvíja jedny z najschopnejších AI modelov: „please go to your boards and ask for help right now. not for ai, for the basics.“ Podľa neho treba vydržať približne 18 mesiacov a izoláciu sietí, air gapy a dátové diódy riešiť hneď.

Európska komisia v Akčnom pláne pre kybernetickú bezpečnosť a AI zo 7. júla 2026 otvorene píše, že AI nachádza zraniteľnosti rýchlejšie, než ich AI pomáha opravovať. Od firiem očakáva kratší time-to-patch, dôslednú hygienu, hardening sietí a zero trust. Pozoruhodné je poradie: plán nehovorí „kúpte si AI nástroj“, najprv žiada spevnenie systémov.

Pre subjekty v režime NIS2 to znamená rastúci tlak na krátenie času opravy. A 11. decembra 2027 začne v plnom rozsahu platiť Cyber Resilience Act.

Segmentácia zastavila aj AI útočníka

Ako to vyzerá v praxi, ukázal test spoločnosti Zero Networks z októbra 2026. Claude Code sa zhostil úlohy autonómneho útočníka v laboratórnej sieti veľkosti stredného podniku s Windows, Linuxom, macOS a Kubernetes. Mal administrátorské prihlasovacie údaje, prístup na internet a ľubovoľné nástroje.

Agent ovládol jediný zámerne nechránený stroj. Potom skúsil 18 ciest útoku a 22 techník MITRE ATT&CK vrátane Kerberoastingu a Pass-the-Hash. Po 32 minútach to vzdal sám: „I’ve reached the designed containment boundary. The wall is network, not privilege.“ Jedenásť chránených staníc ostalo nedostupných. Test robil sám dodávateľ a nebol nezávisle overený, princíp je však jasný.

Air gap si väčšina firiem dovoliť nemôže, servery, notebooky a cloud spolu komunikovať musia. V praxi preto ide o mikrosegmentáciu viazanú na identitu a workload, nie na VLAN. Air gap a dátové diódy tak naďalej ostávajú najmä pre OT a kritickú infraštruktúru.

Bez segmentácie vám žiaden AI nástroj nepomôže. Ak je sieť plochá, teda každé zariadenie môže komunikovať s každým, AI útok síce odhalí skôr, no útočník sa medzitým dostane kamkoľvek. Vy sa len rýchlejšie dozviete, že ste s útočníkmi prehrali.

Kde AI na obrane naozaj pomáha

AI obrana prináša reálny úžitok, až keď sú v poriadku základy. Stanislav Smolár pomenoval štyri oblasti, kde to funguje už dnes:

  1. Triáž v SOC. AI spracuje L1 alerty, rozhoduje analytik. Po skúsenosti s kampaňou GTG-1002 tento model odporúča aj spoločnosť Anthropic.
  2. Hľadanie chýb rýchlejšie ako útočník. AI auditujte vlastný kód a konfigurácie ešte pred nasadením. Útočník má rovnaké nástroje, takže rozhoduje, kto bude prvý.
  3. Prioritizácia podľa zneužiteľnosti. V rokoch 2024 aj 2025 útočníci aktívne zneužili menej ako 1 % zverejnených CVE. Všetko „neopatchujete“, AI s kontextom vašich assetov však určí, ktoré zraniteľnosti sú pre vás nebezpečné.
  4. Detekcia strojového tempa. Viacero operácií za sekundu človek fyzicky nespraví, takže už samotná rýchlosť je signál. Ak sa naraz deje tisíc akcií, nestojí za nimi človek a dajú sa rovno blokovať. Na tento bod nadviazal aj Viktor Zeman v otváracej keynote konferencie, keď hovoril o rate limitingu.

Ako ustrážiť AI agentov

AI agenti sú nový typ identity, ktorú treba strážiť – cudzí agent útočníka a váš vlastný agent, ktorého niekto zneužije, napríklad cez techniku prompt injection. Smolár odporučil šesť opatrení:

  • Non-human identity. Každý agent má vlastnú identitu a audit, žiadne zdieľané účty.
  • Just-in-time prístup. Agent nemá trvalé administrátorské práva, prístup dostáva cez PAM a s krátkodobými tokenmi (just-in-time).
  • Len schválené nástroje. Agent smie použiť iba nástroje a MCP servery zo schváleného zoznamu (allow-list).
  • Kontrola odchádzajúcej komunikácie. SASE blokuje neschválené AI služby a API, aby agent nevynášal dáta.
  • Honeypoty a honeytokeny. Agent skúša všetko, čo nájde, takže falošné prihlasovacie údaje (honeytokeny) a systémy (honeypoty) ho prezradia.
  • Segmentácia. Platí pre agentov rovnako ako pre ľudí.

K agentom sa podľa Smolára treba správať ako k privilegovaným a potenciálne nebezpečným entitám. V reálnej praxi najviac verí honeypotom a honeytokenom, ktoré AI agenti niekedy vedia rozlíšiť, väčšinou sa na ne však chytia. A vy rýchlo zistíte, že prebieha AI útok.

K rovnakému záveru došiel aj bezpečnostný tím OpenAI na konferencii Black Hat: „These agents ultimately are bounded by the privileges they can obtain and the systems they can communicate with.“ Agenta obmedzujú len oprávnenia a systémy, s ktorými smie komunikovať.

Z panelu: AI útoky nevymyslela, iba ich zrýchlila

Panel moderoval Ján Adamovský, CSO Slovenskej sporiteľne. Hneď v úvode ho zaujímalo, či AI prináša zásadne nové útoky, alebo len automatizuje známe techniky. Panelisti sa zhodli na druhej možnosti.

Podľa Michala Grossa, Head of IT Security v ČSOB, AI zmenila dve veci. Rozšírila okruh ľudí, ktorí dokážu útočiť – kedysi bolo treba vedieť programovať alebo si zaplatiť malware ako službu, dnes stačí presvedčiť jazykový model. AI tiež zrýchlila každý krok kill chainu, ktorý sám osebe ostáva rovnaký.

Pavol Helebrandt z FIIT STU doplnil, že útočné skupiny berú existujúce modely, ktoré dotrénujú pre svoje potreby. Kráti sa tak čas na reakciu, a preto je treba čím skôr automatizovať aj obranu. Ako jedinú skutočnú novinku vidí deepfake tváre, obrazu a hlasu, hoci ich úspešnosť je zatiaľ relatívne nízka.

Deepfake rezonoval aj z bankovej praxe. Biometria tváre či hlasu už sama osebe nestačí, útočníci ňou dokážu obchádzať aj overenie identity klienta. Riešením je viacfaktorová biometria: kombinácia videa, hlasu a ďalších bezpečnostných prvkov.

Cunami zraniteľností

Druhá téma nadviazala na čísla, ktoré prezentoval Stanislav Smolár. Zopakoval, že nie je reálne „opatchovať“ všetky zraniteľnosti. Riešením je izolovať kritické systémy od internetu a triezvo vyhodnotiť, čo je naozaj zneužiteľné.

Helebrandt oponoval, že aj izoláciu či firewall nastavuje človek – a ten robí chyby. Varoval aj pred vibe codingom: kto nerozumie kódu, ktorý mu vygenerovala AI, stavia z pohľadu bezpečnosti krehké systémy. Zaznel aj protiargument, že AI dnes robí v kóde menej chýb než ľudia. Problém nie je v AI, ale v tom, keď nerozumieme architektúre systému.

Gross priniesol pohľad z prevádzky. „Opatchovať“ naraz 1 400 zraniteľností je iná úloha ako 100, a interné kapacity sú stále nastavené na pomalší svet. Z jeho pohľadu netreba robiť paniku, treba zaviesť priebežné riadenie vystavenia hrozbám (continuous threat exposure management). Teda vedieť, kde sme naozaj zraniteľní, aké máme kompenzačné opatrenia, a „patchovať“ prioritne tam.

Ako rýchlo to ide, ilustroval príklad inštitúcie, ktorá včas dostala varovanie pred zraniteľnosťou v Citrixe. Systém vypla, „opatchovala“ ho do štyroch hodín a hneď potom videla v logoch aktívne pokusy o útok. Panelisti preto pripomenuli prístup z letectva: lietadlo je navrhnuté tak, aby letelo ďalej, aj keď niektorý komponent zlyhá. Rovnako odolná musí byť aj IT infraštruktúra – služba má bežať, aj keď na pozadí prebieha incident response.

Čo môže AI v obrane robiť sama a čo nie

Zásadná otázka panelu: nahradia AI agenti SOC analytikov? Odpoveď bola jednoznačná: dnes nie. AI analytikovi ušetrí čas – namiesto dvadsiatich otvorených okien a kopírovania IP adries do SIEM pripraví podklady rýchlejšie a kvalitnejšie. Rozhodnutie však ostáva na človeku. Pri automatickej reakcii navyše rozhoduje kontext: vypnúť službu o tretej v noci má iný dopad než počas pracovnej doby.

Helebrandt upozornil, že automatizovaný systém môže byť sám osebe zraniteľnosťou. Ak útočník vie, akého agenta obrana používa, môže pripraviť útok, ktorý ho zneužije, napríklad na výpadok služby.

Smolár pripomenul, že automatický response existoval aj pred AI: „na to nepotrebujeme AI, stačí SOAR.“ Je deterministický, a preto mu firmy dôverujú. Automaticky bez človeka by sa dnes mali robiť len presne definované akcie, ako izolácia hosta či segmentu alebo zneplatnenie tokenu. Musia však byť zapísané aj v kontrakte so SOC dodávateľom.

O zastavení kritickej služby rozhoduje krízový štáb s manažmentom firmy, nie agent. AI tu má však jasnú pridanú hodnotu: rýchlejšie pripraví podklady na rozhodnutie. A akýkoľvek AI agent v obrane potrebuje vlastnú identitu, presne dané oprávnenia a kill switch, ktorým ho môžete kedykoľvek zastaviť. Zodpovednosť ale vždy nesie konkrétny človek vo firme, podobne ako vodič v aute s autopilotom.

Jedna zmena na rok 2027

Na záver dostal každý panelista otázku: ak by mohol v roku 2027 presadiť vo svojej organizácii jedinú zmenu v kybernetickej obrane, aká by to bola?

  • Stanislav Smolár: mikrosegmentácia. Priznal, že samotní dodávatelia, ktorí AI nadstavbu pridávajú ku každému produktu, robia okolo AI veľa zbytočného marketingu. AI má najväčší zmysel tam, kde pomáha so základmi. Pri segmentácii sa kedysi mesiac zbierali dáta o sieťovej komunikácii a ďalšie mesiace sa ručne navrhovali pravidlá. Dáta treba zbierať aj dnes, no AI z nich navrhne najužšie možné pravidlá v priebehu minút.
  • Pavol Helebrandt: vzdelávanie. Ľudia dnes používajú AI bez premýšľania o tom, čo vlastne vygenerovala, a berú jej výstup ako lepší, než by urobil človek. Mladých inžinierov treba najprv naučiť základy a zdravý skepticizmus voči výstupom AI. Slepá dôvera v model je len ďalší spôsob, ako zlyhať.
  • Michal Gross: testovanie. „Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.“ Michal odporúča pravidelne overovať základy: hardening, bezpečnosť identity, servisné a privilegované účty, segmentácia. A to aj technikami ofenzívnej AI v rámci red teamingu, ktorý je navyše legislatívnou požiadavkou.

Zaznela aj provokatívna otázka: má ešte zmysel investovať do prevencie, keď vieme celé prostredie postaviť nanovo za pár sekúnd? Panelisti sa zhodli, že áno. Ak totiž prostredie postavíte znova s tou istou chybou, útočník sa dostane dnu rovnako.

Jeden z panelistov to prirovnal k superinteligentnej kamere pri vchode do firmy, ktorá zlodeja presne identifikuje, zatiaľ čo vy ste nechali otvorené dvere. A z ekonomického pohľadu sú základy výrazne lacnejšie než budovanie náhradnej infraštruktúry pre prípad prieniku.

Čo z toho vyplýva pre rozpočet firiem na rok 2027?

Keynote aj panel sa zhodli na poradí: najprv investícia do architektúry a základnej hygieny, až potom do AI. V praxi to pre vás znamená týchto päť krokov:

  1. Zmenšite attack surface. Mikrosegmentácia viazaná na identitu a workload, izolácia kritických systémov od internetu.
  2. Prioritizujte podľa reálnej zneužiteľnosti. Priebežne vyhodnocujte, kde ste naozaj zraniteľní, a „patchujte“ najprv tam.
  3. Strážte AI agentov ako privilegované identity. Vlastná identita, just-in-time prístup, allow-list nástrojov a MCP serverov, kill switch.
  4. Automatizujte deterministicky, AI nechajte pripravovať podklady. SOAR pre presne definované akcie, AI na triáž alertov a rýchlejšie rozhodovanie ľudí.
  5. Testujte a vzdelávajte. Pravidelný red teaming aj s technikami ofenzívnej AI a zdravý skepticizmus voči jej výstupom.

Stanislav Smolár to uzavrel takto: najprv treba zmenšiť attack surface, až potom pomôže AI obrana.

Ak práve riešite segmentáciu, prioritizáciu zraniteľností alebo bezpečné nasadenie AI agentov, radi sa s vami porozprávame.

Súvisiace články