Sieťové riešenia Archives

SDx je univerzálnou odpoveďou

SDN, SDA, SD WAN, IBN, VDC, digitálna transformácia, orchestrácia či automatizácia. V posledných rokoch sú správcovia sieťovej infraštruktúry bombardovaní množstvom nových pojmov, naviazaných na rôzne riešenia výrobcov v kľúčovej téme dnešnej sieťariny, zastrešených všeobecným pomenovaním SDx.

Zásadnou zmenou dneška je digitalizácia. Zasahuje takmer všetky oblasti ľudskej činnosti. Výrazne rastie počet zariadení, ktoré sú pripájané do siete. Takmer všetko má dnes IP adresu. Všetko musí byť sieťovo obslužné, a pritom musí byť zachovaná bezpečnosť prenosu.

To si vynútilo zásadnú zmenu prístupu k riadeniu a správe sietí. Touto zmenou je oddelenie riadiacich a užívateľských dát do samostatných tokov, čo otvára cestu k využitiu rôznych druhov automatizačných nástrojov – orchestrátorov na všetkých úrovniach sieťovej architektúry. Dátová sieť je zložitý a komplexný systém. Celkom iné výzvy sa riešia v dátových centrách alebo vo WAN prenosových trasách či na úrovni prístupu užívateľov.

“Kým tradičný svet sa točí okolo hardvéru, SDx sa od HW odpútava a sieť sa buduje softvérovo, pomocou nástrojov pre orchestráciu a automatizáciu.”

Sieť rozhoduje sama

Ak sa pozrieme detailnejšie, rozsiahle WAN siete mali tradične centralizovaný design. Pobočky komunikovali s centrálou, kde boli v dátovom centre inštalované aplikačné servery. Prístup k internetu bol tiež centrálny, chránený bezpečnostným perimetrom siete. Dnes je všetko trochu inak, stále sa samozrejme používajú vlastné dátové centrá, ale užívatelia čoraz častejšie pristupujú na servery prevádzkované v cloude. Typickými príkladmi sú služby, ako sú Office 365, Dropbox či kolaboračné aplikácie ako Cisco WebEx a Microsoft Teams. Sieť preto potrebuje vidieť, akú aplikáciu užívateľ využíva, poznať jej nároky na kvalitu prenosu, zabezpečenie a kapacitu, a zároveň vedieť posúdiť aktuálnu kvalitu komunikačných trás. Na základe preddefinovaných pravidiel potom rozhodne, ktorú z dostupných trás použije pre komunikáciu.

Tento prístup umožní napríklad pravidelné aktualizácie Microsoft Office 365 smerovať priamo medzi pobočkou a internetom/cloudom a šetriť pásmo interných liniek pre kritické aplikácie v dátovom centre.

SDx na úrovni prístupu užívateľa, teda SD access alebo SD LAN, zasa predstavuje softvérovo budovanú a riadenú lokálnu sieť vrátane Wi-Fi, ktorá umožňuje automatizovanú konfiguráciu, zber telemetrických dát a zero touch deployment zariadenie. Segmentácia rieši bezpečnosť hlavne pomocou identity v celej sieti bez vymedzení.

Mozgom SDA je orchestrátor

V dnešnej dobe sa pracuje s parametrami ako je rola užívateľa, miesto, čas a forma pripojenia. Užívateľ si po celú dobu nesie svoju identitu, ktorou je označený v rámci celej siete. Prvky potom vedia, aký druh prístupu môže užívateľovi povoliť. Vďaka tejto identifikácií je možné získať väčší prehľad a možnosť cielene uplatniť pravidlá komunikácie. SDA (Software Defined Access – softvérovo definovaný prístup) sa z funkčného hľadiska potom buduje na základe bezpečnostných pravidiel, ktoré sú základom politiky pre komunikáciu v sieti.

Nemalé výzvy čakajú aj v oblasti dátových centier, kde sa stretáva často aj dvadsaťročná história firemných aplikácií s dynamickým svetom kontajnerov, vývoja, testovania a deploymentu najnovších verzií. Dátové centrá bývajú distribuované, aplikácie môžu byť rozprestreté medzi viacero lokalít, a aby boli dáta chránené, je potrebné spoľahlivo oddeliť jednotlivé aplikačné vrstvy. To si vyžaduje konfiguráciu zariadenia s rôznou funkcionalitou (switche, load ballancery). Orchestrátor je potom tým nástrojom, ktorý umožní prehľadné uplatňovanie a správu definovaných politík v celom prostredí.

Desať alebo dve minúty?

Významnou pridanou hodnotou je zber, ukladanie a vyhodnocovanie telemetrických dát a možnosť pristúpiť k nim z jedného miesta. Jednou z oblastí, kde je prínos SDN (softvérovo definovanej siete) nielen viditeľný, ale aj merateľný, je troubleshooting.

V tradičnom poňatí sa príčiny výpadku Wi-Fi access pointu (AP) rieši pomocou niekoľko konzolí alebo užívateľských rozhraní. Preverovanie konfigurácií, logov a reportov na switchi, Wi-Fi kontroléri alebo v AP zaberie približne desať minút. V SDN sa celá sieť rieši z jedného miesta v rámci nastavení, zaznamenávania udalostí alebo prezerania stavu v reálnom čase. K dispozícií sú telemetrické dáta z celej infraštruktúry, je možné sa pozrieť na rádiofrekvenčné spektrum jednotlivých prístupových bodov, zistiť rušenie, zahltenie kanálov, odpojenie klientov, a tak zistiť príčiny. Všetko je chronologicky zoradené v bohatej histórii. Výsledkom je, že vyriešiť rovnaký problém je možné do dvoch minút. Rozdiel ôsmich minút sa môže zdať zanedbateľný, pokiaľ sa však narazí na komplikovanejšie problémy, prínos SDN sa začne naplno prejavovať.

Riešenie pre každého

Všetci významní výrobcovia na trhu poskytujú vlastnú verziu softvérovo definovaných sietí, reprezentovaných vlastným orchestrátorom, väčšinou naviazaným na vlastný hardvér. Riešenia sa navzájom líšia prístupom k architektúre, škálovaniu či zameraním na konkrétnu oblasť.

Tento na prvý pohľad možno nelogický fakt vyplýva z požiadaviek zákazníkov. Zatiaľ čo klienta s pobočkami bude trápiť cena prenosových trás a priameho pripojenia k internetu, iné problémy bude riešiť univerzita, kde sa množstvo užívateľov, ktoré sa často mení, potrebuje bezpečne pripojiť k dátovému centru a spúšťať na vzdialených zariadeniach vlastné projekty. Všeobecne je možné povedať, že kým tradičný svet sa točí okolo hardvéru, SDx sa od HW odpútava a sieť sa buduje softvérovo, pomocou nástrojov pre orchestráciu a automatizáciu.

Unikátne riešenie riadenia pohyblivých zariadení cez Wi-Fi

Čo všetko je dôležité pre to, aby priemyselný podnik fungoval efektívne a bez zbytočných prestojov? Mnohí manažéri by za nevyhnutné predpoklady určite označili spoľahlivé stroje, včasnú dodávku surovín a energií aj zabezpečenie pracovnej sily. Málokto by možno vyzdvihol komunikačný systém slúžiaci na prepravu paliet s tovarom z automatickej baliacej linky do skladu. Príklad spoločnosti Mondi SCP, a. s., ktorá v Ružomberku vyrába papier a celulózu, však ukazuje, aký význam v súčasnosti komunikačné technológie zohrávajú nielen v živote ľudí, ale aj vo výrobných podnikoch.

Spoločnosť Mondi SCP so sídlom v Ružomberku je súčasťou Mondi, globálneho lídra v oblasti výroby obalov a papiera, ktorá zamestnáva približne 26 000 pracovníkov vo viac ako 30 krajinách. Je to najväčší integrovaný závod na výrobu celulózy a papiera v Slovenskej republike s výrobnou kapacitou 560 000 ton nenatieraného papiera, 66 000 ton obalového papiera a okolo 100 000 ton vysušenej buničiny určenej na predaj. Najnovšia investícia do nového papierenského stroja na výrobu kartónu s výrobnou kapacitou 300 000 ton ročne výrazne zvyšuje ponuku produktov pre udržateľné obalové riešenia používané v aplikáciách obalov z vlnitej lepenky popri už existujúcej silnej základni produktov z nenatieraného bezdrevného papiera.

Frustrujúce výpadky

Priemysel je dnes do značnej miery automatizovaný a inak to nie je ani v prípade Mondi SCP. Finálne zabalené palety prepravuje z výrobnej haly do automatického regálového skladu v podniku v súčasnosti dvanásť autonómnych koľajových vozíkov, ktoré riadi centrálny softvérový systém. Samotné vozíky sú osadené viacerými snímačmi, ktoré kontrolujú prítomnosť balíkov a tiež snímajú polohu vozíka v reálnom čase. Vozíky s centrálou po mnoho rokov komunikovali cez priemyselnú zbernicu PROFIBUS, pričom údaje sa prenášali cez kontaktnú komunikačnú zbernicu Wampfler. Takýto systém je už však do veľkej miery zastaraný a vyžaduje pomerne komplikovanú údržbu. Navyše ak sa zastaví jeden vozík, zostanú stáť aj všetky ostatné, pričom nájsť skutočnú príčinu výpadku býva zložité. Vzhľadom na nepretržitú výrobu sa nová zabalená produkcia začne hromadiť v baliacom priestore.

Manažment podniku sa preto rozhodol zastaraný komunikačný systém s problémovou údržbou nahradiť novým moderným stabilným riešením, ktoré spĺňa najvyššie kvalitatívne i bezpečnostné kritériá. Dôveru vložil do spoločnosti Soitron, ktorá má bohaté skúsenosti s navrhovaním bezdrôtových sietí v priemyselnom aj v kancelárskom prostredí.

Spoľahlivo v reálnom čase

Soitron v rámci tohto projektu predstavil v ružomberských papierňach inovatívne riešenie na bezdrôtovú Wi-Fi komunikáciu autonómnych koľajových vozíkov, postavené na komunikačnej zbernici PROFINET. Tá sa v porovnaní s predošlou platformou PROFIBUS vyznačuje napríklad päťnásobne rýchlejšou reakciou na úrovni pod 100 milisekúnd, čo zaručuje komunikáciu medzi vozíkmi a centrálnym riadiacim systémom v reálnom čase.

Prenos dát cez sieť je šifrovaný, čiže dobre zabezpečený. Z pohľadu spoľahlivosti prevádzky a zabezpečenia kontinuity procesov je však dôležitejšie, že systém je navrhnutý redundantne.

“Znamená to, že pri výpadku jedného prístupového bodu dokážu jeho úlohy prevziať okolité prístupové zariadenia. Podnik má aj redundantné prepínače, takže prípadná porucha jedného sieťového prvku nespôsobí nefunkčnosť siete,“
vysvetľuje Roland Rais, špecialista na siete v spoločnosti Soitron.

Spoľahlivosť komunikácie zaručujú aj prístupové body a sieťové komponenty od spoločnosti Cisco, určené do priemyselného prostredia, ktoré odolávajú vode, prachu a nečistotám a dokážu fungovať aj pri extrémne nízkej či vysokej teplote. Pridaním priemyselného komunikačného prístupového bodu Cisco na samotný vozík bolo potrebné osadiť ho výkonnejším, 24 V DC napájacím zdrojom. Komunikácia pritom prebieha na dvoch frekvenciách – 2,4 a 5 GHz.

Komunikácia pod dohľadom

Svoj podiel na riešení tohto projektu mala aj spoločnosť ControlSystem, s. r. o., ktorá sa zamerala práve na komunikačný systém na úrovni priemyselných zberníc PROFINET a PROFIBUS.

“Pri návrhu riešenia sme vychádzali z požiadaviek zákazníka, ktorými boli možnosť postupnej implementácie nového systému počas prevádzky a dosiahnutie minimálne takej rýchlosti výmeny údajov na zbernici, ako mal pôvodný systém,“
konštatuje Ján Snopko, konateľ ControlSystem, s. r. o.

Z tohto dôvodu sa rozhodli ponechať pôvodné decentralizované systémy umiestnené vo vozíkoch postavené na CPU a V/V moduloch Wago. Tie boli doplnené o prevodník protokolov Proxy PN/DP, čo umožňuje postupné pripájanie vozíkov do novej siete, ako aj prípadný núdzový návrat do pôvodného riešenia. Z rovnakého dôvodu bol upravený aj HW a SW riadiaceho systému Simatic S7-400 tak, aby okrem nového CPU s rozhraním PROFINET zostala možnosť prevádzkovať aj pôvodnú komunikáciu PROFIBUS.

Vzhľadom na dôležitosť dopravy produktov pre plynulosť výroby je komunikácia v sieti PROFINET trvale monitorovaná analyzátorom PROFINET-Inspektor. „Namerané parametre komunikácie sú dôležité pre skrátenie času odstránenia poruchy, ako aj pre skoré rozpoznanie komunikačných problémov ešte pred výpadkom niektorej z pripojených staníc,“ konštatuje J. Snopko.

Tandem so spoločnosťou Cisco

Koncept bezdrôtovej komunikačnej siete v priemyselnom prostredí cez zbernicu PROFINET, v ktorej musia pohyblivé objekty v reálnom čase komunikovať a prechádzať medzi viacerými prístupovými bodmi, je jedinečná novinka v celosvetovom meradle. Samotná spoločnosť Cisco po ukončení projektu v Mondi SCP pripravila takzvaný Cisco Validated Design, čiže akési usmernenia (guidelines) na návrh tohto typu riešení. „Informácie získané pri našom testovaní a finalizácii riešenia smerovali do laboratórií Cisco a pomáhali firme pri tvorbe validovaného dizajnu,“ dodáva R. Rais.

Prirodzene neznamená to, že so základnými pravidlami na návrh komunikácie pohyblivých objektov sú návrh a realizácia obdobných riešení triviálne. Nestačí nakúpiť špičkový hardvér. Treba mať aj pokročilé znalosti sieťovej problematiky – od najvhodnejšieho umiestnenia zariadení cez voľbu typu kabeláže až po konfiguráciu a odladenie komunikačných tokov, prípadne integráciu do existujúcej podnikovej siete. „Návrh komunikačného riešenia nikdy nebude rovnaký, aj keby sme použili rovnaké hardvérové komponenty,“ objasňuje R. Rais.

Aj voľba hardvéru však býva u každého zákazníka iná. Napríklad v Mondi SCP využil Soitron protokol Cisco PRP (Parallel Redundancy Protocol) implementovaný v bezdrôtovom prostredí a jeho nasadenie odladil tak, aby spĺňal požiadavky systému, ktorý zákazník používal.

“Protokol paralelnej redundancie (PRP) cez bezdrôtové pripojenie umožňuje rozdelenie prevádzky na dve paralelné bezdrôtové pripojenia, aby sa dosiahla najvyššia úroveň odolnosti pri rôznych priemyselných IoT implementáciách. Tým sa zabezpečuje nepretržitá konektivita a minimalizácia výpadkov v priemyselnom prostredí. Riešenie je založené na štandarde 802.11, ktorý otvára možnosti spolupráce s inými systémami.”
Linyu Lu, Cisco, Technical Marketing Engineer – IoT Wireless

Bez narušenia výroby

Po preukázaní životaschopnosti a spoľahlivosti v rámci pilotného konceptu nasadilo Mondi SCP nový bezdrôtový komunikačný systém na riadenie autonómnych vozíkov do ostrej prevádzky. Podľa R. Raisa sa dá obdobné riešenie implementovať aj bez celkovej odstávky vozíkov: „Keďže riadiaci systém zostáva ten istý a údaje do neho môžu plynúť cez obidva protokoly, môžeme vozíky vybavovať potrebnými zariadeniami postupne, jeden po druhom.“

Uvedené riešenie možno podľa R. Raisa nasadiť nielen na autonómne vozíky, ale teoreticky aj na iné technológie, ako napr. portálové žeriavy, ktorých pohyb a polohu treba monitorovať v reálnom čase. A pritom nemusí ísť len o riešenie postavené na zberniciach PROFINET a PROFIBUS, pretože protokol Cisco PRP implementovaný v bezdrôtovom prostredí možno prepojiť aj s inými sieťami a protokolmi.

“Spoľahlivý a bezpečný komunikačný systém je základným prvkom pri maximálnom využití dostupných výrobných kapacít a uspokojení potrieb našich zákazníkov zabezpečením stabilnej internej logistiky. Nasadená technológia jednoznačne prispela k zlepšeniu prevádzkových procesov.”
Jaroslav Jaroš, Mondi SCP, IT Manager

Priemyselné podniky dnes majú vďaka novým technológiám možnosť vniesť do mnohých prvkov výroby vrátane logistických vozíkov na prepravu tovaru skutočnú inteligenciu. Zariadenia nemusia plniť len základné úlohy – pomocou senzorov dokážu zbierať užitočné údaje o svojom okolí aj o sebe. Môžu dať napríklad včas vedieť, že majú opotrebovanú niektorú súčiastku. Ak však majú byť akékoľvek stroje či zariadenia v priemysle múdre, potrebujú nevyhnutne spoľahlivú komunikačnú sieť, aby dokázali komunikovať a odovzdávať svoju múdrosť ukrytú v údajoch nepretržite a okamžite ďalej.

Zdroj: časopis ATP Journal 7/2021, www.atpjournal.sk

Autor článku: Anton Gérer

Zdroj fotografií: Archív Mondi SCP

Ďakujeme spoločnosti Mondi SCP, a. s., za možnosť realizácie reportáže, Rolandovi Raisovi zo spoločnosti SOITRON, s. r. o. a Jánovi Snopkovi zo spoločnosti ControlSystem, s. r. o. za poskytnuté technické informácie a redakcii časopisu ATP Journal za textové spracovanie a uverejnenie reportáže.

Prenosové optické trasy TV Markíza na steroidoch

Najnovšie a v reálnom čase. Každá televízna stanica chce divákom priniesť najčerstvejšie informácie, a to v najlepšej možnej obrazovej a zvukovej kvalite. Málokto si však uvedomuje, že je potrebné zabezpečiť prenos obrovského množstva produkčných dát, potrebných k následnému použitiu vo vysielaní. Dôležitý je hladký príjem informácií a ich následné prevzatie odbavovacím pracoviskom. Či už ide o živé prenosy, rôzne live vstupy a streamy, alebo už vopred pripravené videá a iné nahrávky určené na postprodukciu a strihanie. Slovenská TV Markíza drží krok s modernými technológiami, a tak v spolupráci so spoločnosťami Nokia a Soitron implementovala technológiu Dense Wavelength Division Multiplexing (DWDM), ktorá niekoľkonásobne zvýšila kapacitu existujúcej kabeláže.

Rastúci objem dát prekonáva všetky očakávania. Každým rokom vo svete exponenciálnym spôsobom vzrastie požiadavka nielen pre ich uloženie, ale aj rýchlu, bezproblémovú výmenu. Zatiaľ čo predtým tieto požiadavky zvládali bežné optické spoje, dnes v nich musia byť zapojené technológie, ktoré ich posúvajú na oveľa vyšší level.

Čo všetko sa skrýva za prenosom enormného množstva dát v optických trasách po technickej stránke, si často ako bežní diváci ani nevieme predstaviť. Pritom, keby sa nepodarilo zabezpečiť hladký transport dát, určite by sme si nemohli užívať športové podujatia vo vysokom či ultravysokom rozlíšení. Samozrejme, nie sú to však iba športové prenosy, ktoré prúdia dátovými trasami televíznych staníc. Týmito pomyselnými diaľnicami do štúdií putuje obrovské množstvo rôznych informácií naraz, a pritom sa nezmiešajú.

Keď existujúce diaľnice nestačia

Predstavte si niekoľko malých nákladných vozidiel, pohybujúcich sa po okresnej ceste v jednom i druhom smere. Prepravujú tovar medzi továrňami a spotrebiteľmi. Ako populácia rastie, rastie aj dopyt, a tým samozrejme rastie počet nákladných vozidiel. Dochádza postupne k zvyšovaniu rôznorodosti tovaru a prevádzky. V určitom okamihu preto musia správcovia komunikácií začať “pridávať” ďalšie pruhy, a z malej okresnej cesty sa napokon stane veľká viacprúdová diaľnica. Veľké a dlhé vozidlá po nej každý deň prepravujú obrovské objemy rôzneho druhu tovaru.

Podobná rýchla expanzia nastala v dátových trasách. Telekomunikačný priemysel a najmä poskytovatelia služieb čelili dramatickému a veľmi rýchlemu nárastu objemu a typu dát, ktoré musia ich systémy spracovávať. Siete, ktoré boli pôvodne vytvorené pre prenos zvuku z jedného telefónu do druhého, teraz absorbujú prílev veľkého objemu dát. To všetko v reálnom čase a z mnohých miest, respektíve zariadení v jeden okamih. Optické vlákna mali významný vplyv na telekomunikačný priemysel a budú v tom pokračovať. Svetlo ako nosič umožňuje oveľa vyššie rýchlosti prenosu dát na väčšie vzdialenosti a s menšími stratami v porovnaní s bezdrôtovými spôsobmi. Aby bolo možné dáta zakódovať, prenášať a po ich prijatí dekódovať späť do pôvodného stavu, sú v optických trasách využité vysielače a prijímače.

Rovnaká kabeláž a pritom vyššia kapacita

Dense Wavelength Division Multiplexing je technológia vysielačov a prijímačov vyvinutá už pred 20 rokmi, vďaka nej sú prenosy prostredníctvom optiky oveľa lepšie. Dramaticky totiž dokážu zvýšiť kapacitu pásma (v podstate množstvo dát, ktoré možno prenášať) v existujúcich optických rozvodoch. Jednoducho povedané, dáta z rôznych signálov sú oddelené a kódované na rôznych vlnových dĺžkach a spojené (multiplexované) do jedného optického vlákna. Na prijímacom konci sú vlnové dĺžky znova oddelené a prevedené na pôvodné digitálne signály. Inými slovami, DWDM umožňuje posielať rôzne dátové toky súčasne cez jediné optické vlákno, bez toho aby bolo nutné klásť nové a nové káble. Tak ponúka obrovskú kapacitu pre naozaj veľké množstvo signálov, ktoré sú optikou posielané.

So vzrastajúcimi nárokmi si TV Markíza chcela aj naďalej zabezpečiť dostatok dátového pásma a zabezpečiť prenos produkčných dát potrebných pre vysielanie medzi štyrmi svojimi lokalitami v Bratislave. Konkrétne išlo o sídlo televízie, ateliéry NAD a peeringové centrá Sitel a Six. Toto umožnilo práve nasadenie DWDM siete s technológiami od spoločnosti Nokia. Pritom nebolo nutné riešiť stavebné práce a použila sa existujúca kabeláž. “Káble museli kapacitne zvládnuť prenos veľkého množstva produkčných dát, ako sú streamy, videá a iné nahrávky určené pre produkciu a zostrihanie či použitie pri živom vysielaní. Taktiež sa riešila požiadavka na priame prepojenie s televíziou Nova. Celá DWDM sieť beží na optických vláknach, ktoré si Markíza dlhodobo prenajíma od spoločnosti ACS, “uvádza Martin Čaprnka, Network Presales Manager spoločnosti Soitron, ktorá zaisťovala implementáciu technologického riešenia.

Dopyt po kapacite bude naďalej rásť

Multiplexovacie zariadenie DWDM a použitá technológia Nokia PSS (Photonic Service Switch) prevádza dáta z desiatok zdrojov na jediné optické vlákno, vo forme svetelných signálov odlišných vlnových dĺžok. Zároveň ich dokáže odoslať na vzdialenosť tisícov kilometrov, kde ich je možné opäť rozpojiť. Viete si to jednoducho predstaviť pomocou farieb. Každá vlnová dĺžka je prezentovaná konkrétnou farbou. Napríklad Markíza môže v jednej chvíli po modrej farbe posielať športový prenos a po žltej farbe predpoveď počasia. DWDM využíva pre každý z desiatok signálov maximálnu prenosovú rýchlosť optickej kabeláže. V jeden okamih tak rýchlosťou 100 Gb/s je možné preniesť až 160 signálov v celkovej rýchlosti 16 Tb/s, teda 160-krát viac než predtým. TV Markíza si nechala implementovať systém, ktorý aktuálne dokáže pracovať až s 8 vlnovými dĺžkami. V praxi to znamená, že môže využiť maximálne osem pripojení, každé s kapacitou do 10 Gb/s.

TV Markíza získala vlastnú vysokorýchlostnú transportnú sieť pre obojstranný prenos dát s možnosťou ďalšieho navýšenia jej kapacity do budúcnosti. Realizácia takéhoto navýšenia bude jednoduchá a rýchla. Napokon, aj to sú dôvody, ktoré zavážili pri rozhodovaní, či si vybudovať vlastnú DWDM sieť, alebo si nejakú podobnú prenajať od iných dodávateľov ako službu. Výhody vlastnej siete sa preukázali aj pri nedávnom prekopnutí optického kábla ktorý vedie do TV Markíza. Tento incident bol zaznamenaný, avšak nedošlo k žiadnemu výpadku služieb, vďaka zálohovaniu do kruhu. Systém zafungoval absolútne správne.

Dáta z lokalizácie privedú zákaznícke služby do dokonalosti

To, ako pracujeme, sa po karanténe zmení. A zmenia sa aj naše kancelárie. Zhoduje sa na tom čoraz väčšia časť ľudí i firiem. Otázka, ktorú zatiaľ nevie nikto s určitosťou zodpovedať však je – AKO? Riešenie nám môže poskytnúť lokalizácia, respektíve dáta z nej. Poďme sa pozrieť na to, čo všetko vieme vďaka nim zistiť, a v ktorých ďalších oblastiach môže byť analytika užitočná.

Potrebujeme taký veľký priestor alebo by nám stačil menší? A nebolo by lepšie, keby časť stolov nahradila ďalšia zasadačka? Podobné otázky si firmy začali klásť dávno predtým, než sme sa masovo presunuli na home office. K odpovediam na ne sa dá dopracovať dvoma spôsobmi – spravíte intuitívne rozhodnutie, a ak vám nevyjde, zmeníte ho. Riskujete však zbytočné náklady a frustráciu zamestnancov.

Druhým spôsobom je zmena založená na dátach. Už dnes je možné na základe zariadení pripojených k WiFi zistiť, koľko ľudí sa vo firme nachádza, či aký dlhý čas tam trávia. Kvalita dát sa však dá posunúť ešte o krok ďalej. Môžete sa pozrieť na to, ktoré oddelenia spolu najčastejšie spolupracujú, ktoré zasadačky sú najviac vyťažené alebo na to, či je kapacita kuchynky postačujúca. Výsledkom tak môže byť nielen zníženie nákladov za nájom priestorov, ale aj jeho lepšie rozdelenie a šetrenie času stráveného presunmi medzi (zbytočne vzdialenými) oddeleniami.

OD ZÁKLADNEJ ANALÝZY AŽ PO UMELÚ INTELIGENCIU

Analytika sa dá, samozrejme, využiť aj v mnohých ďalších oblastiach. Predstavte si, napríklad, návštevníkov múzea, hradu či ZOO. Vďaka lokalizácii je možné zistiť, či si danú expozíciu pozreli celú, či pokračovali aj do ďalších častí múzea/hradu, či navštívili „gift shop“ alebo to, kde strávili najviac času. Cieľom nie je ich sledovanie, ale vyhodnotenie toho, čo presne chcú a následné prispôsobenie služieb. Múzeum či hrad môže podľa toho upraviť rozmiestnenie expozícií alebo lepšie informovať o svojich nových výstavách – propagačné materiály umiestnia tam, kde sa pohybuje najviac návštevníkov.

Veľký potenciál má analytika aj v nákupných centrách či rekreačných službách, ako sú napríklad lyžiarske strediská, aquaparky a zábavné parky. Pohybuje sa tu veľké množstvo ľudí, ktorým je bez analytiky len veľmi ťažké ušiť ponuku na mieru. Vďaka lokalizácii je ale možné vyhodnotiť, aké služby a v ktorej časti parku či centra by chceli využiť. Ak sa do procesu vyhodnocovania pridajú aj ďalšie dáta (napríklad z aplikácie danej prevádzky), možnosti personalizácie služieb sa ešte rozšíria.

V tomto prípade však, pochopiteľne, platí – čím viac dát, tým zložitejšie vyhodnocovanie. V prípadoch, kedy spájame viacero zdrojov rôznych dát, sa preto čoraz viac využíva umelá inteligencia (AI). Tá dokáže dáta nielen efektívne vyhodnotiť, ale aj navrhnúť ich najlepšie využitie a zrealizovať ho. Môže za vás, napríklad, osloviť zákazníka – či už SMS správou, e-mailom, správou v aplikácii, alebo navrhne zaslanie klasickej pošty. Notifikácie vie prispôsobiť preferenciám konkrétneho užívateľa a zaslať ich tak, aby boli čo najúčinnejšie – napríklad vo chvíli, keď sa užívateľ nachádza v blízkosti predajne. Okrem toho sa AI dokáže sama učiť a zlepšovať tak výsledok.

ZAUJALA VÁS TÉMA LOKALIZAČNÉ SLUŽBY?

Prečítajte si naše ďalšie články o lokalizácii:

CHCETE VEDIEŤ VIAC?

Zaujala vás téma analýzy dát z lokalizácie? Ak máte otázky týkajúce sa jej využitia vo vašej spoločnosti, nechajte nám váš kontakt a naši špecialisti vám radi pomôžu v rámci nezáväznej konzultácie.

KONTAKTUJTE NÁS

Vzhľad kancelárií aj kultúrny zážitok: Čo všetko vie vylepšiť sledovanie polohy.

MARTIN ČAPRNKA

Kým v čase pandémie sa o sledovaní polohy hovorí najmä v súvislosti s karanténou, táto služba má v biznise oveľa viac využití. Zabudnime na chvíľu na navigáciu v smartfónoch a predstavme si napríklad výstavu v múzeu či rozvrhnutie kancelárií. Áno, aj tieto oblasti môžu byť vďaka obyčajnej WiFi alebo Bluetooth efektívnejšie. Pozrime sa teda na to, kde všade vie byť lokalizácia polohy užitočná.

NAVIGÁCIA PO NOVOM

Predstavte si napríklad prehliadku múzea, hradného nádvoria alebo prechádzku po miestach, kde sa natáčal váš obľúbený film. A teraz si predstavte, že sa dozviete všetky zaujímavosti aj bez „audioguida“ či sprievodcu. Nepotrebujete nič navyše – iba svoj telefón. Ten vám poslúži ako virtuálny sprievodca.

Príkladom môže byť galéria alebo múzeum. Vždy, keď prídete k časti expozície, o ktorej sa máte niečo dozvedieť, na telefóne sa vám k nej objavia informácie. Môže to byť akýkoľvek digitálny obsah – text, video, audio nahrávka alebo historické obrázky. Stačí na to zapnúť Bluetooth vo vašom telefóne. Ten zachytí signál zo zariadenia zvaného beacon, ktoré je umiestnené v okolí inštalácie. Ide o maličké zariadenie, ktoré neustále vysiela signál s identifikáciou konkrétneho miesta, kde stojíte. Keď ho váš telefón zachytí, zobrazí príslušný obsah.

AJ POHYB JE ZAUJÍMAVÝ ÚDAJ

Aby ste vedeli zákazníkom služby lepšie prispôsobiť, musíte vedieť, ako, kedy a ako často ich využívajú. Koľko zákazníkov a v akom čase do prevádzky denne príde sú informácie, ktoré sú bežne dostupné. Čo je však bez technológie komplikovanejšie zistiť sú cesty, ktorými sa pohybujú. Práve tie však vedia služby výrazne zefektívniť či zatraktívniť.

Vďaka lokalizácii sa dá napríklad zistiť, medzi ktorými pobočkami klienti pendlujú, ako dlho na nich čakajú alebo to, či patria medzi VIP klientov. Stačí, ak sú pripojení na WiFi a používajú vašu aplikáciu.

Všetko je, samozrejme, v súlade s ochranou osobných údajov a dáta sú anonymizované. Ich cieľom nie je sledovanie konkrétnych zákazníkov, ale vyhodnocovanie všeobecných trendov. Na základe nich vedia napríklad pobočky bánk, lyžiarskych stredísk, nákupných centier či aquaparkov lepšie prispôsobiť počet zamestnancov či posilniť služby, o ktoré je najväčší záujem.

EFEKTÍVNEJŠIE (A MENEJ NÁKLADNÉ) KANCELÁRIE

Lokalizácia môže byť dobrým pomocníkom aj pri optimalizácii kancelárií a spolupráce medzi pracovníkmi. Vďaka nej vieme zistiť, koľko času zamestnanci trávia v kancelárii, kadiaľ sa pohybujú. Potom možno lepšie navrhnúť zmeny v usporiadaní budovy a firemných procesov, aby ďalej neboli prekážkou v kooperácii medzi oddeleniami alebo pracovnými skupinami. Samozrejme, dáta sú v tomto prípade anonymné – cieľom nie je kontrolovať, kto je ako dlho v kuchynke. Ide o to, aby sa firma mohla lepšie rozhodnúť, koľko priestoru v skutočnosti potrebuje (a ušetrila zbytočné náklady) alebo to, ktoré oddelenia by mali byť pri sebe, pretože spolu najintenzívnejšie spolupracujú.

ZAUJALA VÁS TÉMA LOKALIZAČNÉ SLUŽBY?

Prečítajte si naše ďalšie články o lokalizácii:

CHCETE VEDIEŤ VIAC?

Zaujali vás lokalizačné služby? Ak máte otázky týkajúce sa ich využitia vo vašej spoločnosti, nechajte nám váš kontakt a naši network špecialisti vám radi pomôžu v rámci nezáväznej konzultácie.

KONTAKTUJTE NÁS

Martin Čaprnka

Network Presales Team Leader

martin.caprnka@soitron.com

Zatekajúca serverovňa či preťažená sieť. Ako (ne)má vyzerať IT v zdravotníctve.

IT expert Soitronu: Niektoré nemocnice samé otvárajú dvierka hackerom.

MARTIN ČAPRNKA v spolupráci s redakciou Soitron

O tom, ako by malo vyzerať moderné IT v nemocnici a ako ho vybudovať aj s obmedzeným rozpočtom sme sa porozprávali s IT expertom spoločnosti Soitron Martinom Čaprnkom.

Mnohé nemocnice dnes bojujú s nedostatkom ľudí či rozpadávajúcimi sa budovami. Ako sú na tom IT problémy v porovnaní s týmito starosťami?

Veľmi podobne. Keď vidíte staré nevyhovujúce budovy, v ktorých často sídlia, tak v podobnom stave je aj ich komunikačná infraštruktúra. Často to vyzerá ako 20-30 rokov dozadu. Problémy sa len látajú; personál nemá čas alebo peniaze na to, aby spravil celkovú obnovu, ktorú by si komunikačná infraštruktúra zaslúžila.

Ako teda vyzerá IT infraštruktúra v typickej slovenskej nemocnici?

Videl som ich niekoľko. Niektoré boli v dosť žalostnom stave. Zažil som, že kotolňa bola krajšia ako miestnosť, v ktorej boli umiestnené dátové a telekomunikačné zariadenia. Zaplesnená, zatekalo do nej, takže bezvýpadkovosť tam nemohla byť zaručená. Majú často poddimenzované rozvody – či už elektrické alebo dátové. Bol som v jednej nemocnici, kde, ak by sme chceli umiestniť ďalší bezdrôtový prístupový bod, museli by sme rozsekať pol nemocnice.

Predstavme si, že som riaditeľ a rozhodujem sa, na čo dám peniaze. Aký prínos má investícia do IT infraštruktúry v porovnaní, napríklad, so školením ľudí, obnovou priestorov a podobne?

Dá sa na to pozerať z viacerých strán. Prvou je, čo potrebujem zabezpečiť pre pacientov a lekárov – napríklad mám prenosný röntgen a chcem hotovú snímku niekam poslať, alebo potrebujem evidovať pacientov, ukladať informácie a podobne. To sú služby, ktoré chcú nemocnice poskytovať.

Druhou rovinou je udržanie zariadenia v chode. S tým musím celú infraštruktúru aj stavať. Ak dôjde k nejakému výpadku, musím vedieť udržať v prevádzke aspoň kritické systémy, ktorých funkčnosť môže byť závislá od infraštruktúry – napríklad monitorovanie pacientov.

No a nakoniec bezpečnosť. Kyberútoky sa nevyhýbajú ani nemocniciam. Sieť by preto mala byť od základu vybudovaná tak, aby bola bezpečná. Samozrejme, že problematika je komplexnejšia a bezpečnosť sa nemá riešiť len na tejto „vrstve“. Čím viac sa ale v tomto smere zanedbá, tým jednoduchší bude útok – komunikačná infraštruktúra je totiž základom pre všetky ostatné systémy.

Už dnes majú niektoré nemocnice WiFi. Sú dáta pacientov v bezpečí?

Niektoré nemocnice sú v tomto popredu, majú nasadenú segmentáciu a používajú zabezpečené samostatné siete – tú, do ktorej sa môže návšteva alebo pacient pripojiť a tú, do ktorej sa bežný človek nedostane, aby boli citlivé dáta chránené.

Samozrejme, niekde je to naopak. Viaceré strediská používajú zariadenia, ktoré kúpite bežne v supermarketoch. Také by som si ja ani len domov nedal. Záplaty sa na ne buď nevydávajú, alebo sa vydávajú až po roku. Takýmto spôsobom sami otvárajú dvierka potencionálnym útočníkom. Nehovoriac o tom, že ak je WiFi navrhnutá a nainštalovaná neodborne, vôbec neslúži svojmu účelu. Bežne sa preto stáva, že hoci v nemocnici WiFi je, neviete sa na ňu pripojiť, pretože ju nikto neprispôsobil na veľký počet užívateľov.

Môžu na WiFi fungovať aj medicínske prístroje?

Väčšia istota je spájať ich káblom. Avšak zariadenia, ktoré napríklad nemonitorujú pacientov, určite môžu bežať aj na bezdrôtovej sieti. Napríklad tie, ktoré pomáhajú pri obslužných prácach ako je automatický podávač liekov. V tomto prípade zariadenie vďaka pripojeniu na WiFi sleduje, aké lieky pacient berie a sám mu ich nachystá. Ak by tento systém aj vypadol, nie je to kritické. Personálu však urýchľuje prácu.

Typickým príkladom využitia WiFi môže byť lokalizácia prenosných prístrojov ako röntgen, sonograf a podobne. Vďaka nemu vie personál rýchlo zistiť, kde sa ktorý prístroj nachádza, a ako ho čo najrýchlejšie dostať tam, kam treba. Opäť to šetrí čas.

S akými najčastejšími IT problémami sa stretávate?

Poddimenzovanie siete, prenosovej kapacity; teda prípady, kedy nové zariadenie ani nebolo kam pripojiť. Druhým veľkým problémom je spomínaná bezpečnosť. Pri budovaní systémov často chýba kontinuita – ak raz hlavný IT-čkar odíde, nikto ani len netuší, ako je to celé vybudované. Častým problémom býva aj chýbajúce zdvojovanie – pri kritických prvkoch, na ktorých je závislá celá komunikácia, nie sú inštalované dva zdroje alebo tam nie sú vybudované dve fyzické cesty, takže to v prípade výpadku celé spadne.

Vie zásadne zlepšiť IT infraštruktúru aj nemocnica s obmedzeným rozpočtom?

V štátnych nemocniciach je to asi ťažké, ale v tých súkromných sa s tým počíta; samé sa chcú odlíšiť od toho, ako to tu roky fungovalo a postaviť nemocnicu moderne. Aj IT infraštruktúra sa dá vybudovať za rozumné peniaze. Vidíme to hlavne na súkromných nemocniciach, s ktorými sme spolupracovali.

Ak som riaditeľ, ktorý to chce. Čím by som mal začať?

Auditom. Najskôr sa treba pozrieť na budovu – či mám vyhovujúce priestory. Potom treba riešiť, čo vlastne v nemocnici poskytujem – ako mám rozdelené jednotlivé oddelenia, ako potrebujem, aby spolu komunikovali, aké všetky služby pacientovi zabezpečujem a kde do tohto celého vstupuje dátová komunikácia. Po zmapovaní celej nemocnice nasleduje plán budovania infraštruktúry od nuly až po konečný stav, a potom ju už môžem začať stavať ako kocky.

Dá sa to robiť aj po častiach?

Určite áno, ono sa to tak väčšinou aj deje. Ideálne je, mať to celé naraz, ale zvyčajne si nemocnica určí, ktoré časti sú kritické, a ktorými sa tým pádom začne. Niekedy sú to investície aj na 5 rokov, ale pokiaľ sa chce niekam dostať, musí raz začať. Koniec koncov, ak už raz poriadne vyriešite nevyhovujúce priestory či štruktúrovanú kabeláž, tieto budú fungovať hneď, no súčasne budete mať pripravenú pôdu aj do budúcnosti.

Kde na Slovensku nájdeme príklad nemocnice s dobrou IT infraštruktúrou?

Veľmi dobrým príkladom sú nové súkromné nemocnice. Keďže sú prešpikované technológiami, museli sme tam vybudovať mimoriadne stabilnú a bezpečnú sieť – bolo to tak napríklad v Nemocnici novej generácie v Michalovciach.

Dobrý príklad však nájdeme aj pri niektorých štátnych nemocniciach, ktoré urobili viacero investícií. Prešli rekonštrukciami a niekde vyrástli aj kompletne nové oddelenia, ktoré vyzerajú ako zo seriálu Dr. House. A veľmi rád konštatujem, že sa tak deje po celom Slovensku.

Martin Čaprnka

Network Presales Team Leader

martin.caprnka@soitron.com