Autor článku: Alžbeta Pňačková
Tento rok si pripomínate tridsať rokov od založenia firmy…
... no, vlastne áno, keď to spomínate (úsmev)…
… takže pýtať sa, či budete oslavovať, je zbytočné?
Ja osobne to veľmi nevnímam, a keby mi to kolegyňa z marketingu nepripomenula, ani by som to veľmi neriešil. Asi však urobíme nejaké to obzretie za uplynulými rokmi, zopár vnútorných akcií. Asi však nebudeme robiť smerom von nejakú extenzívnu komunikáciu, skôr sa chceme pozerať dopredu. Tridsať rokov je fajn, ale nič nehovoria o tom, čo je pred vami. A nám sa stále zdá, že sa treba pozerať vpred. Mám vlastnosť, ktorú nie všetci majú radi, že keď sa niečo podarí, poviem fajn, to je za nami, a čo ideme robiť ďalej (úsmev)? Nie som úplne človek, ktorý oslavuje, ale chápem, že aj to treba.
Takže nie ste človek retrospektívy, ktorý by sa kochal v tom, čo má za sebou?
Veľmi nie. Skôr ma zaujíma, čo je pred nami. Samozrejme, je dobré čerpať z nejakej tradície alebo zo skúsenosti a povedať si, že tieto veci sa podarili a tieto kroky boli dobré, ale asi viac ani nie.
Napriek tomu, keby ste mali možnosť virtuálne putovať v čase a stretnúť svoje mladšie ja pred tridsiatimi rokmi, čo by ste mu povedali? Bolo by to – Ondrej, rob, čomu veríš? Alebo – daj si pozor na toto a na toto?
Fíha (smiech, dlho rozmýšľa)… Nikdy som sa nad tým nezamýšľal. Keď sa pozerám na jednotlivé rozhodnutia,
určite by sme niektoré s poznaním budúcnosti robili inak, to je úplne normálne. Človek však tú krištáľovú guľu nemá a musí sa rozhodovať v nejakom čase a s nejakou sumou informácií, a nie vždy všetko vyhodnotí správne. No mne sa zdá, že neviem žiť paralelné životy. Jedno rozhodnutie, ktoré v pohľade tých tridsiatich rokov možno nebolo celkom správne, je, že sme si v začiatkoch povedali: Sme ľudia, ktorí rozumejú viac infraštruktúre hardvéru, poďme sa jej viac venovať a tam budujme svoje know-how.
Softvérovým veciam až tak nerozumieme, tak ich nechajme tak. Toto by som asi prehodnotil. Možno som bol príliš skeptický k svojmu vtedajšiemu know-how, ktoré sa dalo ľahko doplniť. Keďže však profesionalita bola pre mňa a pre nás vždy dôležitá, zdalo sa mi, že treba rozvíjať oblasti, v ktorých sme silní, a tie, kde si až tak neveríme, nechať iným. Časom sme sa dostali do širšieho záberu a začali sme riešiť aj iné veci. Čiže tam som si uvedomil, že v niektorých oblastiach sme mohli mať väčší náskok. Určite sa teda nájdu aj také rozhodnutia. No že by som sa poklepal po pleci a povedal svojmu mladému ja jednu vec, to asi nie. Lebo vývoj bol do istej miery prirodzený a aj motívy sa menili.
Čo tým máte na mysli?
Na začiatku bol motív veľmi jednoduchý. Neveril som, že je rozumné byť zamestnaný v rovinách socializmu, ale zdalo sa mi rozumnejšie spoľahnúť sa na seba. To sa potom akoby nieslo celým životom. Keď už som raz začal, zdalo sa mi, že najväčšia istota vychádza z toho, čo sme schopní spraviť sami, a nie sa spoliehať na niekoho iného.
We are in the process of finalizing. If you want to be redirected to our old version of web site, please click here.
