Oddelenie IT a OT časti v priemyselnej výrobe je dnes už nevyhnutnosťou

Tradičnej českej značke Remoska sme pomohli prejsť automatizáciou, robotizáciou a digitalizáciou. Výsledky tohto projektu by sme vám radi priblížili aj prostredníctvom rozhovorov s našimi kolegami z rôznych technických oddelení. Ako prvého sme si do kresla pozvali sieťového špecialistu Adama Horníka, Network Senior Presales Managera z nášho pražského Soitron tímu. Veríme, že príbeh legendárnej Remosky osloví ďalšie priemyselné podniky.

Adam, spolu s tvojimi kolegami si sa aktívne zúčastňoval rozsiahleho projektu v Remoske. Čo konkrétne ste tam za network tím robili?

Sieťarina tvorí základ pre všetky ostatné technológie, pretože sa musia niekde prepojiť. My sme tam vytvorili chrbticovú 10-gigabitovú sieť, ktorá zabezpečuje nielen pripojenie samotnej výroby, ale aj prepojenie serverov, firewallov a ďalších komponentov. Sieť je tvorená dvojicou hlavných 10 Gb switchov, ktoré poskytujú dostatočný počet portov pre všetky ostatné technológie. Na túto dvojicu switchov sú pripojené pomocou 10 Gb optickým spojom ďalšie dva prepínače vo výrobe. V Remoske sa kládol veľký dôraz na to, aby sieť fungovala nepretržite. Zaistenie bezvýpadkovosti IT riešenia je niečo, čo môžeme ponúknuť aj iným výrobným fabrikám.

Celé riešenie ste postavili na rozdelení výrobnej a užívateľskej časti prevádzky? Prečo ste sa tak rozhodli?

Jednoznačne to bolo dôležité z pohľadu bezpečnosti. Dnes už je priam štandard mať oddelenú IT a OT časť v podniku. Ako príklad uvediem situáciu, kedy by prišiel opravár opravovať stroj. Príde s notebookom, ktorý bude zavírený. V najhoršom prípade zavíri stroj, ale nie celú sieť. Neovplyvní to negatívne zvyšnú časť výroby. Preto má každý stroj svoj vlastný switch, keďže potrebuje komunikovať v sieti. Dnes už sú výrobné stroje s konektivitou do siete samozrejmosťou. Pri každom stroji sa nachádza aj malý firewall, ktorý slúži na to, aby bola zaistená bezpečnosť. To bola druhá veľká požiadavka nášho zákazníka.

Objasni nám viac navrhnuté sieťové riešenie v spojitosti s výrobnými strojmi.

Vo výrobnej hale sme nepoužili klasické kancelárske komponenty, ale nasadili sme tam switche a firewally určené výhradne do priemyslového prostredia. To znamená, že tieto prvky majú ďaleko väčšiu odolnosť voči prašnosti, mechanickému poškodeniu (napr. otrasom), ale sú určené aj pre väčšie teplotné rozsahy, takže sú plne funkčné pri veľmi vysokých teplotách (napr. ak by došlo náhodou k  prehrievaniu), a opačne môžu ísť aj do mínusových teplôt a mrazu (napr. v zime na stožiari na parkovisku), i keď to nebol zrovna prípad Remosky.

Samotná výroba je plne pokrytá wifi signálom pomocou Cisco access pointov (AP), ktoré dostatočne pokrývajú celý priestor výrobnej haly. Najprv prebiehalo meranie priestorov, návrh a samotné umiestnenie APčiek, práve s ohľadom na to, aby bol wifi signál úplne všade. Predovšetkým v sklade či vo výrobe je členitosť priestoru zložitejšia, môžu tam byť stĺpy, mechanické prekážky, regál s tovarom, a  práve v  sklade vznikajú úzke uličky, kde napr. jazdí vysokozdvižný vozík, ktorý zakladá tovar do regálov a tam už by nejaký klasický kancelársky AP neplnil svoju funkciu správne. Takže na týchto miestach sme zvolili opäť špeciálne riešenie pre priemyselné prostredie – čo sú AP s možnosťou pripojenia externých antén. Externá anténa je tzv. smerová, teda vyžaruje úzky pruh wifi signálu a tým, že anténu správne natočíme, celá ulička v sklade medzi regálmi je dostatočne pokrytá wifi signálom.

Mohol by si priblížiť, prečo je v sklade potrebný wifi signál?

Zamestnanci sa tam pohybujú s čítačkami čiarových kódov a skenujú tovar. Napríklad, keď si niekto pípne tovar na začiatku regálu, potom ide ďalej a ďalší tovar pípne na konci regálu, čo je bežná prax, tak je žiadúce, aby nedochádzalo ku výpadkom wifi signálu a konektivita bola zabezpečená.

Čo ďalšie ste v Remoske riešili?

Okrem výrobnej časti sme pokrývali wifi signálom aj kancelárske priestory. Samozrejme, zabezpečili sme aj tzv. rooming, teda plynulé prepájanie zariadení (napr. notebooku, čítačky) medzi jednotlivými APčkami. Napríklad, tak ako prechádza zamestnanec s notebookom z kancelárie cez výrobnú halu až do skladu, tak má po celý čas wifi signál a je pripojený do firemnej siete. V prípade Cisco zariadení je to zabezpečené pomoc bezdrôtového kontrolera, čo je akoby riadiaca jednotka celej wifi siete. Ten sme mohli vyriešiť buď dodaním serveru, ale vzhľadom na to, že sme dodávali do Remosky aj datacentrovú technológiu, konkrétne Cisco Hyperflex, tak sme si pre riadenie celej wifi zvolili práve túto virtuálnu platformu – virtuálny bezdrôtový kontroler.

Čo sieťová bezpečnosť? Riešili ste nejakým spôsobom aj ju?

Určite, a to v podobe overovania prístupov do siete pomocou implementovaných riešení Cisco ISE a 802.1x. Ide o nastavenie rôznych úrovní práv prístupu do firemnej siete pre rôznych užívateľov. Každý port v sieti rozlišuje, či má konkrétny človek oprávnenie do firemnej siete vstúpiť alebo nie. Je to veľmi dôležité, pretože je treba rozlišovať, kto je zamestnanec, a teda sa môže pripojiť do firemnej siete, kto je externista, ktorý prišiel opravovať stroj alebo aktualizovať SW na tom stroji a tiež sa potrebuje pripojiť do siete, ale nemôže sa dostať napríklad ku finančným dátam. No a potom sú to tí ostatní, ktorí v sieti Remosky nemajú vôbec čo hľadať. Toto riešenie je použité v celej Remoske, či už ide o drôtové pripojenie pomocou káblu alebo bezdrôtové pripojenie cez wifi. Samozrejme, mysleli sme aj na návštevy, takže je vytvorený klasický Guest portál, kde sa hosť dočasne pripojí do siete, ale pripojí sa len do internetu, nie do prostredia Remosky.

Zriadili sme aj vzdialený prístup do siete, tzv. VPNky, pre tých, ktorí sa potrebujú pripájať do firemnej siete na diaľku, teda napr. servisáci či kancelárski pracovníci pracujúci z domu. Toto nie je žiadna sofistikovaná technológia, skôr nevyhnutnosť, ktorú už dnes majú všetci.

Prezraď mi prosím, ako prebiehala samotná realizácia takto zložitého projektu?

Úplne na začiatku bol zámer zákazníka postaviť novú fabriku na zelenej lúke. Remoska mala jasnú predstavu, že nechce prenášať existujúcu technológiu, ale chce začať od nuly. Bolo to takto asi pre všetkých jednoduchšie, pretože do poslednej chvíle mohli fungovať na starom mieste a v okamihu, keď sa spustila fabrika na novej lokalite, tak začali výrobu na novom riešení. Keď už zákazník vedel čo potrebuje, prebehlo výberové konanie, ktoré sme vyhrali vďaka našej najlepšej ponuke, ako aj vďaka našim kvalitám, skúsenostiam a referenciám. Potom sme so zákazníkom začali intenzívne komunikovať a rozoberať realizáciu hlbšie do detailov. A práve na základe týchto spoločných stretnutí sa nám podarilo v Remoske vybudovať riešenie, ktoré je moderné, bezpečné a funkčné.

Výrobné podniky v praxi často nemávajú silné IT oddelenie so skúseným tímom špecialistov, preto môžu oceniť ako veľkú výhodu našu konzultáciu a poradenstvo pre návrh architektúry aj projektové riadenie. Ako integrátor sme schopní odbremeniť zákazníka od zodpovednosti za zosúladenie všetkých systémov a technológií. Naše odporúčania ho prevedú celým projektom tak, aby bol s realizáciou spokojný.

Ešte by som sa pristavil pri tých výrobných linkách, pretože dnes si fabrika kúpi stroj ako „balíček“ aj s inštaláciou. Takže do Remosky takto prišli technici z Talianska a my sme im poskytovali súčinnosť pri nastavovaní stroja. Boli sme pre nich komunikačný partner, akoby „outsourcované IT“ a pomáhali sme im podľa ich požiadaviek nastaviť sieť tak, aby v nej pripojené stroje fungovali pre výrobu.

Pre lepšiu predstavu, aké všetky zariadenia sú do dátovej siete Remosky pripojené?

Určite sú to počítače, výrobné linky, tlačiarne. Tiež IP telefóny, ktoré sme tam implementovali my. Ide o vnútorný komunikačný systém, či už pre potreby recepcie v podobe pevnej linky alebo pre vrátnicu vo forme tzv. dverníkov, čo sú niečo ako zvončeky s mikrofónom a kamerou, umiestnené pri bránach výrobného areálu, ktoré sa používajú napríklad vtedy, ak dopravca privezie tovar a personál vrátnice mu otvorí bránu a vpustí nákladné auto dnu. Toto zariadenie v skutočnosti nevyzerá ako klasický telefón, ale v sieti sa správa ako IP telefón.

Na wifi sa pripájajú aj čítačky, IoT zariadenia a rôzne senzory. Určite aj kamerový, požiarny či dochádzkový systém, ale tie sme ako Soitron Remoske nedodávali my.

Laserový rezací stroj v priemysle

Okrem toho, čo ste za network realizovali v Remoske, aké ďalšie zaujímavé riešenie by ste vedeli ponúknuť výrobným podnikom?

Určite lokalizačné služby. Vieme navrhnúť riešenie, ktoré s presnosťou na centimetre až metre môže určiť polohu určitého objektu či predmetu. Dávalo by zmysel lokalizovať  pojazdné vozíky či nejaké palety s výrobkami. Takže napríklad potom sa vie, že nejaká výrobná šarža sa nachádza buď ešte v sklade, alebo už v medzisklade či vonkajšom sklade, alebo už opustila fabriku a je na ceste k odberateľovi. Dokonca si viem predstaviť aj nejaký sofistikovaný IP kamerový systém s rozpoznávaním obrazov pre účely zabránenia krádežiam, neoprávneným vniknutiam a pod.

Kým v Remoske sme riešili wifi len vo vnútorných priestoroch, pre iných zákazníkov sme riešili zabezpečenie wifi pokrytia aj vo vonkajších priestoroch, outdoorových skladoch a pod. Dátovú konektivitu vieme dostať aj do prostredia s neľahkými podmienkami z pohľadu klimatických podmienok (dážď, vietor), vysokých či nízkych teplôt, prašnosti atď. Takto sme napríklad dostali wifinu aj do chladiacej haly určenej na skladovanie potravín. I keď priznávam, že naši systémaci boli mierne podchladení, kým tam tie externé antény ku APčkam nainštalovali. 😊

Odporúčil by som tiež vzdialenú správu budov, smart budovu, úsporné osvetlenie, pohybové senzory, ktoré detekujú napríklad výskyt osôb, meranie teplôt, spotrebu energie atď. Dôležité je tiež zbierať IoT dáta z výroby, vyhodnocovať ich pomocou umelej inteligencie a spätne optimalizovať produkciu. Ale to sa už miešam do „kapusty“ mojim kolegom zo Soitronu z IoT či RPA tímu, ktorí ti isto o tom prezradia viac.

Čo by si odporučil priemyselným podnikom, ak zvažujú zmeny v súvislosti s technickou renováciou chodu ich výroby?

Určite, aby sa poradili s niekým, kto už to robil. Vypočul by som si niekoho, kto už má s niečím podobným skúsenosti. Či už nejaký odborník – dnes už bežne IT firmy ponúkajú bezplatnú úvodnú konzultáciu. Prípadne iný výrobný podnik, ktorý už má takúto zmenu za sebou.

A díval by som sa ďaleko do budúcna, v duchu priemyslu 4.0. Neriešil by som krátkodobú zmenu či problém, ale hľadel by som perspektívne do budúcnosti. Keď už idem niečo meniť, bude to tak dobré aj o päť rokov, ako je to teraz? Ak idem kupovať nový stroj, bolo by dobré sa zamyslieť dopredu, či náhodou v budúcnosti nebudem chcieť zbierať z tohto stroja dáta (ako napr. teplota, tlak, prietoky) a na základe analýzy zefektívňovať výrobu. Teda investoval by som s ohľadom na trendy a integrovateľnosť s ďalšími technológiami.

Čo je to nutné minimum, keď podnik nevie odkiaľ treba začať?

Tu si trošku prihrejem networkovú „polievočku“. Podľa mňa najdôležitejšie je vybudovať dostatočne robustnú a kvalitnú komunikačnú sieť a na nej potom možno stavať ďalej.

Mohol by si zo svojho pohľadu povedať, v čom sme sa na projekte v Remoske utvrdili my?

V Remoske sa podieľalo na realizácii za Soitron viac technických oddelení, preto sme museli klásť veľký dôraz na projektový manažment a internú komunikáciu. Pri takto robustných projektoch vieme koordinovať ostatných dodávateľov či implementáciu iných technológií, keďže dokonale poznáme prostredie klienta. Čo sa potvrdilo aj v prípade Remosky s talianskym dodávateľov výrobných liniek.

Adam, ďakujem za rozhovor.

Súvisiace články